loader-logo

UČITEĽOM 3: Ako si neprenášať frustráciu z práce do rodinného života?

Iste to dobre poznáte. Tendencia väčšiny z nás je prenášať svoje frustrácie, hnev, podráždenosť a sklamania, ktoré sa nám nazhromaždili počas dňa v práci, na tých, ktorí sú nám najbližší a práve po ruke. Niekedy sa to prejavuje ako netrpezlivosť, prchké reakcie, neprimerané odmietanie požiadaviek partnera alebo detí, utiahnutosť alebo apatia.

Všetko do značnej miery ovplyvnené vyčerpanosťou z udalostí dňa. Po príchode domov sme totiž takí plní svojich pracovných záležitostí, že hádky detí (primerané veku), nie dosť empatické správanie partnera (neobjíme nás hneď po príchode 😊) alebo neodložený riad v kuchyni, môžu byť poslednou kvapkou k výbuchu. Takéto prenášanie agresie a frustrácie z práce domov dokáže rodinný život, manželstvo, ale aj priateľské vzťahy postupne rozložiť alebo aj úplne zničiť. Ľuďom v našom okolí začne byť naše správanie čoraz viac nepríjemnejšie, prestávajú ho akceptovať, začínajú byť na nás prísnejší, uberajú zo súcitu a naopak zvyšujú nároky voči našej osobe a tak sa dostávame do akejsi bludnej špirály vedúcej k čoraz väčšiemu napätiu a stresu.

Pre učiteľa, ktorý počas každého dňa stretne okolo 150 a viac detí rozličného temperamentu, zažije nemálo stretov s konfliktnými žiakmi, kolegami, nadriadenými, alebo je vystavený nekonečnej byrokracii, časovému tlaku, permanentnému hluku, zlyhaniu techniky a pod., je schopnosť preniesť sa cez tieto záležitosti životne nevyhnutná. Ak totiž dovolí neodbytným, opakujúcim sa myšlienkam prevziať nad ním nadvládu, smeruje priamou cestou k vyhoreniu.

Preto je položená otázka veľmi aktuálna a zásadná, aj keď na ňu nie je ľahké odpovedať. Neexistuje jedna všeobecná odpoveď a presný návod ako na to. Nedokážeme totiž na povel zmeniť svoje vnútorné prežívanie a navyše, každý z nás je iný a platí na neho odlišná jedinečná stratégia. No predsa len si môžeme načrtnúť akúsi zlatú niť, ktorá sa tiahne spojovacími bodmi rôznych prístupov. Tieto body nám môžu pomôcť nájsť cestu von z bludného kruhu prenasledujúcich myšlienok. Stratégiu, ako sa takýchto myšlienok zbaviť, je totiž možné sa naučiť. Ak to dokážete, výrazne to zlepší kvalitu vášho života.

1. Uvedomenie si zdroja

Ako prvú vec je potrebné rozpoznať, čo je pre vás danou prekážkou, ktorá vám bráni dosahovať ciele, cítiť spokojnosť a radosť. Čo konkrétne vás frustruje? Sú to spolupracovníci, s ktorými sa ťažko vychádza? Kritické postoje vašich nadriadených? Neovládateľné správanie žiakov? Konflikty s rodičmi, autoritami, či prílišné očakávania od práce? Dlhé porady neskoro popoludní? Váš perfekcionizmus? Prejdite si situácie, v ktorých ste prežívali negatívne pocity, napätie, možno zmätok, hnev alebo strach.  Uvedomte si do akej miery vás vaše myslenie ovplyvňuje. Prenášaniu agresie sa môžeme ľahko vyhnúť tým, že budeme na situácie, ktoré v nás vyvolávajú podráždenie, hnev, rozhorčenie apod., pripravení.

2. Akceptácia pocitov

Následne tieto svoje pocity akceptujte. „Nahnevalo ma, že som musel plniť termín z večera do rána.“ „Cítil som zmätok a rozhorčenie, keď mi riaditeľ nepovedal presne, čo očakáva a potom mi to pred všetkými vyčítal.“ Prijmite to, že vás to nahnevalo, roztrpčilo, rozdráždilo, demotivovalo. Akceptáciou pocitov prechádzate totiž po ceste k lepšiemu uchopeniu a kontrole nad celou situáciou. Akoby ste rozpoznali reálnejšie črty vášho „nepriateľa“, ktorý sa predtým skrýval v hmle. Možno spoznáte, že hlavným zdrojom vášho negatívneho stavu nie je spolupracovník či nadriadený, ale vy sami a vaše prehnané očakávania alebo celková únava. A možno naopak, dokážete rozpoznať „psychické násilie“, ktoré na vás pácha váš nadriadený a budete schopný podniknúť patričné kroky.

3. Rozhodnutie

Rozhodnite sa, čo s tým urobíte, teda či si tento obsah ponecháte, rozviniete ho alebo odkloníte pozornosť k niečomu inému. Je to podobné ako s vašou záhradou. To, čo zasadíte a budete polievať, hnojiť, venovať tomu pozornosť, má šancu vyrásť a priniesť vytúžené plody. Ak necháte rásť burinu, bodliaky, invazívne rastliny, môžete očakávať, že udusia aj okolité plodné a úžitkové rastlinky a z úrody nič nebude. Naopak, záhrada bude zničená. Rozhodnite sa aké myšlienky necháte vyrásť, alebo naopak vytrhnete a nebudete riešiť. Jednoducho odkloníte pozornosť k tomu, čo je plodné, užitočné, čo prináša dobro, radosť alebo zmysel. V tomto zmysle sa rozhodnete preorientovať sa  z pracovných na každodenné domáce a rodinné záležitosti. Zvážte aj to, za čo máte a za čo nemáte zodpovednosť. Keď sa dieťa potkne na chodbe a vážne sa zraní, pretože bežalo napriek vašim upozorneniam, určite sa vás to bolestne dotkne a budete sa snažiť spraviť všetko, čo bude vo vašich silách, aby ste mu pomohli. Je to ale iné, ako keby sa to stalo kvôli vašej nedôslednosti a zanedbaniu bezpečnosti. V každom z prípadov nesiete inú váhu zodpovednosti. No v každom prípade, nemá zmysel neustále na to potom myslieť, rozmýšľať, čo by bolo keby, obviňovať sa, uzavrieť sa v strachu alebo sebaľútosti. Neriešte, čo sa nedá riešiť. Skúste sa držať primeranosti. Prílišné zaoberanie sa sebou, problémom alebo danou situáciou nikam nevedie. Môžete z toho vyvodiť ponaučenie, opatrenia do budúcnosti, praktické možnosti pomoci a pod., ale neodbytné myšlienky, točiace sa stále okolo toho istého, nevedú k úľave ani k riešeniu. Ako to veľmi dobre vysvetľuje D. Špok, keď to prirovnáva k myšlienkam na bieleho  medveďa. Je to akoby ste si stále opakovali: „Mysli stále a opakovane na bieleho medveďa, pokým sám neodíde.“  Takto to nefunguje. Myšlienky neodídu. Neustálym rozmýšľaním o nich ich posilňujeme. Niekedy je užitočné o probléme porozmýšľať, prebrať ho sám v sebe aj s blízkymi, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo, deje, čo z toho vyplýva. Ale sú chvíle, keď je lepšie a potrebnejšie jednoducho odísť, opustiť daný problém a presmerovať pozornosť niekam inam. (Viac si o tom ako na to, môžete prečítať v ďalšom diely odpovedí učiteľom.)

4. Uskutočnenie

Praktický krok, ktorým zavŕšite celý proces, je uskutočnenie vášho rozhodnutia. Naplánujte si vopred, čo urobíte, keď opäť „príde biely medveď“ – problém z práce a vy, zle naladení, budete mať tendenciu preniesť všetky tie negatívne emócie na svojich blízkych v rodine. Nechcete predsa, aby ste úplne premeškali príležitosti užívať si krásne chvíle s deťmi, manželom, s rodinou. Povedzte práci stop, keď z nej odchádzate. Proces preorientovania, ako radí D. Fontana, by mal začať v okamžiku, keď skončila pracovná doba a pokračovať cestou domov, aby sme boli po príchode vo vhodnejšom rozpoložení.  Priznajme si, často je to vlastne jednoduchšie – dovoliť našej mysli neustále omieľať udalosti uplynulého dňa stále dokola, premieľať, ako nám ublížili, bahniť sa v myšlienkach rozhorčenia na nášho kolegu, čo nás urazil alebo rodiča, ktorý na nás vybehol. Ľahúčko prejdeme k sebaľútosti a k roli obete a celé je to nanič a nikam to nevedie, len k zlej atmosfére v rodine a premeškaným chvíľam šťastia, ktoré sa nikdy neudejú. Je dôležité si tiež uvedomiť, ako sme spomínali v úvode, že každý človek je iný a neexistujú univerzálne riešenia. Pre jedného je dobré hneď po práci hodiť všetko za hlavu, ísť domov a zabudnúť na problémy. Pre druhého bude užitočnejšie ešte istý čas po príchode domov, ak ostane v tichej chvíľke sám so sebou – dá si dokopy to, čo sa udialo, čo z toho si chce ponechať a čo nie. Popremýšľať o uplynulom dni a až po takomto čase v samote, prípadne v pokojnom rozhovore o danom probléme s partnerom, prepnúť do režimu – „byť naplno s rodinou“.  Je skvelé o tom v rodine komunikovať a nastaviť si pravidlá podľa možností, schopností, okolností a špecifickej situácie v danej rodine. Zrelosť sa prejavuje aj v tom, že vieme rozpoznať svoje citové potreby a objavíme aj spôsob, ako s tým všetkým naložiť.

Stručné zhrnutie

Za ľahšiu cestu nástojčivého zotrvávania v neplodných myšlienkach a neustáleho prenášania frustrácií plynúcich z pracovných záležitostí domov, platíme až príliš vysokú daň. Ťažšie, ale prínosnejšie, je vymedziť si hranice.  Chvíle s rodinou, ak sa do nich ponoríme a nedovolíme práci kradnúť nám tieto vzácne okamžiky, môžu priniesť našej mysli, telu aj duši občerstvenie nevyhnutné na to, aby sme dokázali zvládnuť váhu nadchádzajúceho pracovného dňa s novou silou a radosťou. Je to vlastne prechod zo seba von, zo svojho egocentrizmu k druhým ľuďom. Som tu pre nich a tieto chvíle sú mimoriadne, neopakovateľné, nenahraditeľné, nechcem ich stratiť. Chcem ich prežiť naplno a vdychovať ich plnými dúškami. V takej chvíli dokážeme byť slobodní, spontánni a uvoľnení a naše vzťahy sa upevňujú. Iste to nedokážeme hneď a zaraz, vyžaduje si to totiž cvik. Nie je to o jednom pokuse a hotovo. Ide o tréning tejto našej zručnosti preorientovania myšlienok cestou malých krokov, postupných úspechov. Je to ako posilňovanie svalov. Vytrvajte a pôjde vám to čoraz lepšie.

Autor: Mgr. Jarmila Blahová

Sériu UČITEĽOM pripravujeme v spolupráci so psychologičkou Mgr. Jarmilou Blahovou z MTF STU, ktorá odpovedá na otázky od učiteľov týkajúce sa duševného zdravia, časového manažmentu či osobného života učiteľa. Vaše otázky môžete posielať na adresu info@lifestarter.sk, predmet “Učiteľom“.

Mgr. Jarmila Blahová

Som mama troch detí, manželka nožiara s 20 ročnou praxou v IT, vysokoškolská pegagogička pôsobiaca v Trnave… Na pedagogickej fakulte v Bratislave som vyštudovala odbor psychológia a anglický jazyk,  na RKCMBF UK teológiu a etiku. V mojej 20 ročnej praxi som si prešla od vyučovania na základnej škole, cez strednú, jazykovú až po vysokú. Práca s deťmi rôzneho veku ma vždy veľmi napĺňala, no najviac som sa našla v práci s dospelými. Mojím súčasným zameraním je hlavne psychológia, duševná hygiena a anglický jazyk. Popri práci sa venujem výskumu psychickej pracovnej záťaže, píšem články, maľujem puzdierka na nože :), nahrávam podcasty pre študentov alebo sa venujem záhradke. Mojou radosťou sú moje deti, manžel a krásy prírody, ktorá je pre mňa zdrojom veľkej inšpirácie. Veľmi rada čítam a medzi autorov, z ktorých aj najviac čerpám, patrí najmä Viktor Frankl, Daniel Goleman, Daniel Pink, Jaro Křivohlavý, Martin Seligman alebo Dalibor Špok.

0 Points