Od učiteľov sa očakáva, že budú dôsledne zvládať prípravy na hodiny, majstrovsky manažovať vyučovací proces, na čas a perfektne vypisovať hodnotenia, aktívne sa zúčastňovať porád, vypisovať výkazy, venovať sa mimoškolskej činnosti, motivovať žiakov do súťaží, transparentne komunikovať s rodičmi a v dobe kovidovej poskytovať aj online nonstop servis apod. Áno, pracovné miesto učiteľa zahŕňa určitý objem povinností a predpokladov aktivít a obsahuje množstvo činností, ktoré by ste si ako učiteľ mali vedieť zoradiť a zhrnúť podľa priorít obzvlášť teraz, keď technológie čoraz viac ovládajú životný priestor, v ktorom žijeme a pracujeme. Efektívni pracovníci na akejkoľvek pozícii odvádzajú výbornú prácu, ak svoj čas venujú tým najdôležitejším veciam v tom správnom čase. Tým napĺňajú ciele a rastie ich spokojnosť. Mnohí pracovníci robia síce výbornú prácu, ale nechávajú sa ľahko rozptýliť nedôležitými vecami a to smeruje k ich vyčerpanosti a častejším zlyhaniam. Je potrebné naučiť sa povedať „nie“ tomu, čo nie je dôležité alebo čo je len možno neprimeraným očakávaním niekoho iného. Ako to ale rozoznať?

Čo ak chýba rovnováha

Na správne rozdelenie práce a voľného času aj v náročnom režime digitálnej doby, je najskôr dobré si ujasniť aké riziká v sebe nesie nerovnováha. Odborníci na základe štúdií a výskumov rozdelili tieto riziká do 5 základných oblastí:

• Zdravie – preťaženie smeruje k narušeniu imunitného systému a tým k vyššej miere rizika zhoršenia psychického alebo fyzického zdravia a k vyhoreniu.
• Rodina – nerovnováhou trpia všetky vzťahy, rodina najviac. Nemáte čas na komunikáciu a tým vzťahy nerozvíjate. Dôsledky vidieť vo vašej nervozite, ľahostajnosti, agresivite, stavoch apatie či smútku apod.
• Priateľstvá – keďže si prácu nosíte domov, alebo neustále reagujete na každý mail, notifikáciu, opravujte písomky do noci, váš voľný čas sa značne okreše a keďže nestíhate ani byť s rodinou, priateľstvá sa odsúvajú do stratena. Ak do vzťahov neinvestujeme, postupne zaniknú.
• Efektivita – dostávate sa do bludného kruhu, keďže vždy sa nájde nejaká práca, ktorá nie je dokončená. Máte pocit, že čím viac robíte, tým viac práce vám pribúda. Začínate robiť chyby, ťažšie sa koncentrujete, zabúdate, neviete udržať pozornosť, ste unavený a roztržitý.
• Váš príklad – všetko čo robíte sledujú vaši kolegovia aj žiaci. Keďže prirodzenou vlastnosťou človeka je zrkadliť správanie iných, niekedy aj nevedome preberáme ich vzorce správania, hoci môžu byť nesprávne. A tak zaslaný mail neskoro v noci, zapísaná známka v nedeľu, či nadčasy deň čo deň, môžu vytvoriť dojem, že je to normálne a že sa to očakáva od všetkých.

Príklad zo života

Na vykreslenie skutočného dopadu nerovnováhy medzi prácou a osobným životom nám môže poslúžiť aj tento konkrétny príklad zo života:

„V rámci mojej profesionálnej kariéry som sa dostala do bodu, keď som si nosila prácu domov, po večeroch som dorábala to, na čo som cez deň nemala čas. Namiesto spoločných chvíľ s rodinou a uspávania mojich, vtedy ešte malých, detí, som sedela rozložená v kuchyni a zúrivo som sa snažila dohnať všetko zameškané. Pomaly som sa dostala do štádia, keď som si robila 2 „to do listy“ – jeden na pracovnú dobu a druhý na večer doma, prípadne víkend. Vrchol bol, keď rodina cez Vianoce na gauči pozerala spolu rozprávky a ja som robila prezentácie, alebo keď išli v sobotu na výlet a ja som zostala doma robiť… Vedela som, že je to zlé, ale pocit zodpovednosti a dôležitosti, ktorú som prikladala práci, moje výčitky voči rodine potlačili. Pomohla mi kamarátka, ktorá mi v dobrom dohovorila. Niekedy dobre mienené rady nepočúvate, ale možno príde ten správny čas a dobrá rada padne na úrodnú pôdu. A tak to bolo aj v mojom prípade. Rada prišla v hodine dvanástej, presne v čase, kedy mala a nakopla ma, urobiť v živote zmenu.Jedným z dôvodov, prečo som sa tak veľmi snažila robiť veci na 150 %, bol  aj strach z toho, že by ma mohli z práce prepustiť. Povedala som si však, že to risknem. Keď ma chcú prepustiť, nech ma prepustia, ale aspoň budem chvíľu žiť ako slobodný človek, s vlastným voľným časom po práci. A tak som to zo dňa na deň presekla a prestala som si nosiť robotu domov. Stále som robila na 100 %, ale iba v pracovnom čase. Zamerala som sa na priority a čo som nestihla, presunula som si na ďalší deň, nie na večer doma. Vďaka tomu som už nemala očakávania, čo všetko ešte večer stihnem. Vedela som, že čo sa týka práce nestihnem nič. Ale potom tie večery už vyzerali podstatne inak. Bola som s rodinou. Mala som čas na deti, manžela a aj na samú seba. A na moje veľké prekvapenie, nielen, že ma nevyhodili, ale boli a stále sú so mnou spokojní. Jediné, čo ľutujem, sú tie roky, počas ktorých som robila aj doma. Ale hovorím si, že vďaka aj za to, že som sa vôbec spamätala a už pár rokov žijem slobodne. A samozrejme vďaka aj spriaznenej duši, ktorá mi pomohla sa nakopnúť a preusporiadať si priority v živote ?.“

Katarína, marketingový špecialista (jún 2021)

Praktické rady

Aj z daného príkladu pre nás vychádzajú dôležité zásady, ktoré nám môžu pomôcť nastoliť a udržať si rovnováhu a dokázať rozlišovať, kedy povedať „nie“:

• STANOVTE SI PRIORITY – napr. takých vašich 5. Uvedomte si svoje hranice, ktoré majú tieto priority chrániť a dbajte na to, aby práca nezačala ovládať váš život a nestali ste sa jej otrokom. Pokiaľ ste v situácii, že robíte veľa práce preto, že sa bojíte prepustenia, máte problém – ste zajatci svojej práce, ako píšu autori knihy Hranice (Cloud, Townsend, 1998). Ste otroci a nie zamestnanci. Pamätajte si, vaše preťaženie je váš problém a pokiaľ sa z nej idete už „zblázniť“ alebo máte všetkého už po krk, mali by ste s tým určite niečo spraviť. Definujte problém, prejdite si svoj popis práce, priraďte priority, označte úlohy, ktoré nie sú dôležité. Spravte si napr. aj „not to do list“ – zoznam úloh, ktoré nemáte robiť (napr. neotvárať maily, keď pracujem). Prestaňte byť obeťou situácie a stanovte si hranice.
• RIAĎTE SVOJ ČAS – v práci sa sústreďte na prácu a naplánujte si aj odpočinok a voľný čas… Docielite väčšiu predvídateľnosť a tým sa zníži hladina stresových hormónov. Dôležitá je príprava. Podľa výskumov vám môže časové plánovanie môže naozaj výrazne pomôcť. Môže zvýšiť vašu produktivitu o 25  až 50 % a každý deň, ktorý si naplánujete sa môže vaša výkonnosť až zdvojnásobiť. Vytvorte si plán ako uskutočníte dôležité veci – koľko času im budete venovať (určitý počet hodín). Takto budete využívať svoj čas efektívnejšie ako v prípade, keď máte pocit, že váš čas je neobmedzený. Snažte sa, ak sa to dá, nenosiť si prácu domov. Už v piatok napr. naplánujte pondelok, aby ste mali voľnú nedeľu… Predvídajte aj v plánovaní. Každý potrebuje svoju individuálnu stratégiu. Stanovte si aj to, koľko hodín ste v naliehavých prípadoch ochotný pracovať z domu online alebo ako nadčas pri opravovaní zadaní alebo pri prípravách na hodiny. Prideľte určitým veciam dané množstvo času a uvidíte, že čas nakoniec využijete s väčšou múdrosťou. Držte sa potom svojich hraníc. Hranice vás budú nútiť chrániť si svoje priority.
• KOMUNIKUJTE EFEKTÍVNE – naučte sa hovoriť „nie“ – slušne, s úctou, ale dôrazne (podľa priorít). Je dôležité vedieť požiadať o podporu, ak cítime, že nás to presahuje. Naučte sa hovoriť „nie“ aj dobrým veciam. Niekedy je to nevyhnutné. Nesnažte sa preberať zodpovednosť za druhých. Ponúknite pomoc, ak je to potrebné, ale nepreberajte zodpovednosť za to, čo nie je vašou starosťou, čo vám neprislúcha, alebo nie je vaším životom. Ak sa na vás pokúšajú iní preniesť ich vlastné povinnosti, nech vám zasvieti vaša kontrolka „hranice“. Slušne sa ospravedlňte a nedovoľte, aby vás niekto zneužíval. Jedna vec je láskavosť a ochota pomáhať, ktoré sú súčasťou budovania dobrých vzťahov, ale druhá vec je umožňovanie nesprávneho konania iných. Tým, že preberáme ich prácu nie občas, ale na pravidelnej báze, ich utvrdzujeme v zlých vzorcoch správania a bránime ich osobnému rastu. Svojím „nie“ v takýchto prípadoch pomáhame druhým stávať sa zodpovednejšími aj pokiaľ ide o našich nadriadených. Efektívna komunikácia je totiž aj o schopnosti rásť a pomáhať rásť vo vzťahoch k lepšiemu pre obe strany.
• DELEGUJTE -ak máte naozaj veľa povinností a nie je na príčine vaša neschopnosť hovoriť „nie“, mali by ste vedieť rozšíriť okruh. Zapojte ostatných – študentov, kolegov, rodičov, prípadne súrodencov… Nielenže tým odbremeníte seba, ale dáte možnosť k rozvoju ostatným. Opäť pozor na priority a hranice. Vážte si svoje hranice, ale rešpektujte aj hranice iných. Nemanipulujte ani nepresúvajte na iných nič proti ich slobodnej vôli.
• NESLÚŽTE TECHNOLÓGIÁM – nech slúžia ony vám. Stratégia Rady Európskych spoločenstiev  (ETUC) už v júni 2018[1] zdôraznila okrem iného aj právo zamestnanca odpojiť sa z internetového pripojenia v mimopracovnom čase a v čase dovolenky. „Technostres“, teda nadmerná záťaž spôsobená práve technológiami, ich nesprávnym používaním alebo permanentnými obavami z ich alebo nášho zlyhania pri ich používaní, môže viesť až k vyhoreniu. Nastavte si ich užívanie tak, aby ste sa nestali ich otrokmi. Dovoľte si byť „off line“. Stanovte si presne čas, ktorý im plánujete venovať v pracovnom aj mimopracovnom čase. Technológie sú skvelým pomocníkom a vedú nás míľovými krokmi vpred, len musíme dohliadnuť na to, aby sa nestali našimi pánmi, ale ostali len úžasnými pomocníkmi. Ako povedal britský rabín a filozof Jonathan Sacks: „Technológia nám dáva silu, ale nehovorí nám a ani nemôže hovoriť, ako tú silu použiť.“ Na to už musíme prísť sami.

Stručné zhrnutie

Pri dobrom stanovení priorít a hraníc dokážete čas využívať s väčšou múdrosťou a efektívnejšie. Ako pridruženú hodnotu tým získate pravdepodobne aj väčšiu radosť a spokojnosť z vašej práce.. Podmienkou je nestať sa otrokom. Najlepší zamestnanec je zdravý zamestnanec, a to fyzicky aj psychicky. Akákoľvek nerovnováha vo vašom živote môže viesť ku kolapsu. Takže stanovte si priority, dodržujte svoje hranice aj čo sa týka času, hovorte „áno“ najlepším a najdôležitejším veciam a niekedy „nie“ dobrým veciam, delegujte povinnosti aj na iných a nebuďte otrokmi technológií.

Autor: Mgr. Jarmila Blahová

Sériu UČITEĽOM pripravujeme v spolupráci so psychologičkou Mgr. Jarmilou Blahovou z MTF STU, ktorá odpovedá na otázky od učiteľov týkajúce sa duševného zdravia, časového manažmentu či osobného života učiteľa. Vaše otázky môžete posielať na adresu info@lifestarter.sk, predmet „Učiteľom„.

Mgr. Jarmila Blahová

Som mama troch detí, manželka nožiara s 20 ročnou praxou v IT, vysokoškolská pegagogička pôsobiaca v Trnave… Na pedagogickej fakulte v Bratislave som vyštudovala odbor psychológia a anglický jazyk,  na RKCMBF UK teológiu a etiku. V mojej 20 ročnej praxi som si prešla od vyučovania na základnej škole, cez strednú, jazykovú až po vysokú. Práca s deťmi rôzneho veku ma vždy veľmi napĺňala, no najviac som sa našla v práci s dospelými. Mojím súčasným zameraním je hlavne psychológia, duševná hygiena a anglický jazyk. Popri práci sa venujem výskumu psychickej pracovnej záťaže, píšem články, maľujem puzdierka na nože :), nahrávam podcasty pre študentov alebo sa venujem záhradke. Mojou radosťou sú moje deti, manžel a krásy prírody, ktorá je pre mňa zdrojom veľkej inšpirácie. Veľmi rada čítam a medzi autorov, z ktorých aj najviac čerpám, patrí najmä Viktor Frankl, Daniel Goleman, Daniel Pink, Jaro Křivohlavý, Martin Seligman alebo Dalibor Špok.